Nikdy nie je priskoro začať s deťmi s hodinami geografie. A tak sa s mojou štvorročnou dcérkou rozprávame aj na tému geografickej orientácie alebo geopolitickej situácie. Názorne si všetko ukazujeme na glóbuse i na mape. Orientuje sa, kde je sever a juh, východ a západ ešte občas popletie rovnako ako občas popletie pravú a ľavú ruku, ale aspoň má vedomie o pojmoch. Svetadiely pozná a na mape vie niektoré krajiny ukázať. Neznámu krajinu si vždy spájame s niečím alebo niekým, koho pozná, a tak si to lepšie zapamätá.
Veľmi sympatizujem s vlastnosťou detí, kedy u nich i napriek vedomiu naďalej pracuje fantázia a umožňuje dynamické prepájanie faktov a detských výmyslov.
Počas jednej večere sa ma dcérka spýtala: „Mami, vieš ty, kde je koniec sveta?“
Na okamih som sa zamyslela, či sa vydať cestou všeobecne známych faktov alebo ju nechať ponoriť sa do sveta fantázie. Zvolila som druhú možnosť, lebo som bola zvedavá, čo sa jej preháňa hlavou.
„Neviem. No myslím si, že koniec sveta neexistuje, keďže zem je guľatá,“ a jednou rukou som ukázala na glóbus, ktorý stál na neďalekom stolíku.
„Veruže koniec sveta existuje. Naozaj, veď aj guľa aby vznikla, muselo to niekde začať a niekde skončiť.“ povedala veselo a ja som musela priznať, že tá myšlienka má svoju logiku. Pozrela na mňa pedagogickým pohľadom jasne mi dávajúc na známo, že ma ide niečo nové naučiť.
„To máš veru pravdu,“ pritakala som: „Kde je teda?“
„Je to veeeľmi ďaleko,“ zaštebotala: „Až za siedmou horou. Potom pôjdeš doľava, dolu kopcom a za rohom je Bantianska ulica. Tam presne je koniec sveta. Je to hneď vedľa Bambuľkova.“
Lebo veď, ako dobre vieme všetci, čo sme boli odchovaní na Bambuľke a tento klenot detských rozprávok posúvame svojim deťom, Bambuľkovo je dedina na konci sveta.
„A ty si tam už niekedy bola?“ opýtala som sa.
„Nie. Veď ti hovorím, že je to veľmi ďaleko. Nedá sa tam ísť ani na odrážadle, ani na kolobežke. Dokonca ani autom by si tam neprišla. Na Bantiansku ulicu sa dá ísť iba raketou, lebo len tá ma dosť benzínu, aby tam vládala prísť.“
Zase som o niečo múdrejšia. Keby ste teda náhodou niekto mali cestu raketou na tú Bantiansku ulicu, mohla by som sa, prosím, s vami zviezť, nech vidím na vlastné oči, ako to vyzerá na konci sveta guľatej zemegule?