V dnešnom svete sa bez znalosti cudzích jazykov človek nezaobíde. Anglický jazyk je nevyhnutné minimum, ak chce človek čo i len trošku cestovať alebo si nájsť slušnú prácu. Veď už i predavačka v obchode by mala mať aspoň základnú znalosť základných pojmov, aby nepozerala ako teliatko na nové vráta, keď sa jej kupujúci turista niečo opýta inak ako po slovensky. A tak sme sa doma rozhodli fungovať bilingválne, hoci sme obaja slováci ako repa. Na tútú neľahkú úlohu sa podujala hlava našej rodiny. Ja zabezpečujem krásnu, kvetnatú, írečitú bratislavskú slovenčinu a on sa postará o kvalitnú britsko-bratislavskú angličtinu. Bol to skvelý nápad, Tamarka tak má veľmi dobrú štartovaciu čiaru do budúcna, aspoň jeden cudzí jazyk sa naučí úplne automaticky, prirodzene a hlavne nenásilne. Má to však ešte jednu výhodu. Dcérka je tak flexibilnejšia aj v snahe učiť sa ďalšie cudzie reči.
Keď sme na jar plánovali letnú dovolenku na chorvátskom pobreží nášho obľúbeného Jadranu, napadlo ma oprášiť si trošku chorvátštinu. Chorvátsky jazyk sa mi vždy veľmi páčil a chcela som sa ho naučiť. Ale keďže nie som veľmi typ samouk, ovládam len niekoľko základných slovíčiek a fráz. A tak raz, pri spoločnom pečení s dcérkou, sa začala zaujímavá konverzácia.
"Tami, vieš, ako sa povie po chorvátsky chlieb?"
Zamietavo zavrtela hlavičou.
"Kruh," povedala som jej a ona sa usmiala, že si robím srandu. Ubezpečila som ju, že to veru myslím naozaj. V rýchlokurze chorvátskeho jazyka sme pokračovali.
"A vieš, ako sa povie hrášok?"
"Neviem."
"Grašak," povedala som, čo zhodnotila, že to je ľahké, to si určite zapamätá.
"No a čo takto polievka? Čo si myslíš, ako sa po chorvátsky povie polievka?"
Tamarka sa zamračila, akože tuho premýšľa a potom zahlásila: "Povka?"
"Nie nie. Je to srandovné slovíčko. Juha. Takže, keď budeme v chorvátsku, môžeme na obed poviedať: juchú, na obed si dáme juhu."
Tamarka sa veselo zasmiala a chcela, nech ju ešte niečo nové naučím. Premýšľala som, aké, v jej svete zaujímavé a zábavné slovíčko by som ju mohla naučiť.
"Tami, toto je veľmi dôležité slovíčko. Aj v Chorvátsku majú čarovné slovíčka. Jedno z nich je ďakujem. Keď sa v chorvátsku poďakujeme za niečo, povieme: hvala."
"To fakt?" pozrela na mňa a opäť sa veľmi preveľmi zamyslela.
"Mami?" pokračovala po krátkej odmlke: "Teraz naučím niečo ja teba. Vieš, ako povie ďakujem po liptovskojánovi?"
Tamarka v tom čase za najlepšiu dovolenku považovala dovolenku v Liptovskom Jáne, ktorú sme absolvovali koncom minulého leta a bola to naozaj veľmi príjemná, oddychová dovolenka bez stresu a naháňania. A tak túto dovolenku veľmi často spomínala a teraz dokonca vymyslela, že aj v Liptovskom Jáne majú svoj vlastný jazyk. Nebola veru ďaleko od pravdy.
"Neviem Tami. Ako sa tam povie ďakujem? spýtala som sa jej so záujmom.
"Po Liptovskojánovi sa ďakujem povie: chvala bohu."