Rozprávka na dobrú noc

Autor: Alexandra Cvečková | 25.1.2018 o 10:05 | Karma článku: 4,42 | Prečítané:  235x

Čítanie rozprávky pre spaním je vďačný zvyk v mnohých rodinách. Inak tomu nie je ani u nás. Čo sa však stane, keď sa garde otočí a rozprávku vymýšľa štvorročné dieťa?

Neviem, ako je to v iných rodinách, ale ja niekedy večer očami priam tlačím hodiny, aby už konečne prišiel čas ísť vychystať potomka do postele. Ona zaspí a ja budem mať konečne priestor sama pre seba, pre svoje vlastné potreby, pre svoje vlastné myšlienky. Ukrojím si zo dňa malý, maličký kúsok, ktorý patrí len mne.

A keď už tá chvíľa  prichádza, s ňou prichádza i boj. Boj o to, aby dcérka prijala fakt, že už je naozaj veľa hodín a hrať sa budeme zase zajtra. Boj o to, čo budeme mať na večeru. Boj o to, aby sa samostatne prezliekla do pyžamka a umyla si zúbky. V našej rodine nefungujú pästné súboje či „buchnutie do stola“, skôr dávame na silu argumentov a čaro korčuľovania. Snažím sa s nepredstieraným pokojom vykorčuľovať a udržať balans medzi tým, čo je nevyhnutné a kde nie je priestor na vyjednávanie a tým, kde dcérke ponechávam možnosť slobodnej voľby. A tak, keď už je malá chobotnica konečne v posteli, zotriem pot z čela. V tom momente sa chobotnica opäť premení na strašne zlaté a príjemne ukecané dievčatko. Samozrejmou súčasťou uspávacieho rituálu je čítanie alebo rozprávanie rozprávky.

Raz večer, keď už sme boli vo fáze ležania v posteli, sa Tamarka dožadovala, aby som jej nejakú rozprávku povedala. Moja myseľ však pod vplyvom tmy a únavy po celom dni nebola toho schopná, a tak som jej povedala, že nech si radšej niečo krátke prečítame. Nechcela, lebo vraj na svetlo už je veľmi unavená. Že nech jej po tme aspoň nejakú kratučkú rozprávku poviem. Hukot mojich mozgových závitov bolo zrejme počuť široko-ďaleko, pretože po chvíľke mi Tamarka povedala:

„Tak vieš čo, mami? Ja vymyslím nejakú rozprávku, dobre?“

„Dobre. Nejakú kratučkú.“

„Dobre.“

Zahmýrila sa v postieľke, jednou rukou chytila svojho plyšového zajka, druhou mňa a spustila:

„Kde bolo, tam bolo. Za siedmymi horami a siedmymi dolinami, na vrchole ôsmej hory, bol raz jeden koniec rozprávky.“

Čakala som, čo príde ďalej, ako to bude pokračovať. Po chvíľke ticha, keď som pochopila, že toto bola celá rozprávka, sa mi chcela strašne smiať. Už-už som sa začala nahlas rehotať, keď ma v tom zastavil jeden nečakaný zvuk. Chrápanie.

Moje dievčatko vymyslelo vari najkratšiu rozprávku na svete, krátku a lyrickú, ktorá ju dokázala neuveriteľne rýchlo uspať.

 

....možno táto príhoda poslúži ako inšpirácia niekomu, kto sa bude večer pol hodinu snažiť uspať svoje neuspateľné dieťa :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Kuzminová zachránila slovenskú povesť. Akú známku si dala Vlhová?

Prinášame hodnotenie slovenských športovcov na olympiáde v Pjongčangu.

SVET

Holandsko sa mení na narkoštát. Polícia nezvláda boj s kartelmi

Veci, vďaka ktorým je Holandsko úspešné, uľahčujú život aj kartelom.


Už ste čítali?