reklama

Rozprávka na dobrú noc

Čítanie rozprávky pre spaním je vďačný zvyk v mnohých rodinách. Inak tomu nie je ani u nás. Čo sa však stane, keď sa garde otočí a rozprávku vymýšľa štvorročné dieťa?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Neviem, ako je to v iných rodinách, ale ja niekedy večer očami priam tlačím hodiny, aby už konečne prišiel čas ísť vychystať potomka do postele. Ona zaspí a ja budem mať konečne priestor sama pre seba, pre svoje vlastné potreby, pre svoje vlastné myšlienky. Ukrojím si zo dňa malý, maličký kúsok, ktorý patrí len mne.

A keď už tá chvíľa prichádza, s ňou prichádza i boj. Boj o to, aby dcérka prijala fakt, že už je naozaj veľa hodín a hrať sa budeme zase zajtra. Boj o to, čo budeme mať na večeru. Boj o to, aby sa samostatne prezliekla do pyžamka a umyla si zúbky. V našej rodine nefungujú pästné súboje či „buchnutie do stola“, skôr dávame na silu argumentov a čaro korčuľovania. Snažím sa s nepredstieraným pokojom vykorčuľovať a udržať balans medzi tým, čo je nevyhnutné a kde nie je priestor na vyjednávanie a tým, kde dcérke ponechávam možnosť slobodnej voľby. A tak, keď už je malá chobotnica konečne v posteli, zotriem pot z čela. V tom momente sa chobotnica opäť premení na strašne zlaté a príjemne ukecané dievčatko. Samozrejmou súčasťou uspávacieho rituálu je čítanie alebo rozprávanie rozprávky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Raz večer, keď už sme boli vo fáze ležania v posteli, sa Tamarka dožadovala, aby som jej nejakú rozprávku povedala. Moja myseľ však pod vplyvom tmy a únavy po celom dni nebola toho schopná, a tak som jej povedala, že nech si radšej niečo krátke prečítame. Nechcela, lebo vraj na svetlo už je veľmi unavená. Že nech jej po tme aspoň nejakú kratučkú rozprávku poviem. Hukot mojich mozgových závitov bolo zrejme počuť široko-ďaleko, pretože po chvíľke mi Tamarka povedala:

„Tak vieš čo, mami? Ja vymyslím nejakú rozprávku, dobre?“

„Dobre. Nejakú kratučkú.“

„Dobre.“

Zahmýrila sa v postieľke, jednou rukou chytila svojho plyšového zajka, druhou mňa a spustila:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Kde bolo, tam bolo. Za siedmymi horami a siedmymi dolinami, na vrchole ôsmej hory, bol raz jeden koniec rozprávky.“

Čakala som, čo príde ďalej, ako to bude pokračovať. Po chvíľke ticha, keď som pochopila, že toto bola celá rozprávka, sa mi chcela strašne smiať. Už-už som sa začala nahlas rehotať, keď ma v tom zastavil jeden nečakaný zvuk. Chrápanie.

Moje dievčatko vymyslelo vari najkratšiu rozprávku na svete, krátku a lyrickú, ktorá ju dokázala neuveriteľne rýchlo uspať.

....možno táto príhoda poslúži ako inšpirácia niekomu, kto sa bude večer pol hodinu snažiť uspať svoje neuspateľné dieťa :)

Alexandra Cvečková

Alexandra Cvečková

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mám viacero funkcií, no tou najvýznamnejšou a najzábavnejšou je nepochybne byť mamou malého, ukecaného, dievčatka. Vnímam, pozorne počúvam, čo hovorí a nestačím sa čudovať, akým nesmierne čistým zrkadlom je pre mňa a ako ma neustále učí snažiť sa byť lepšou. Milujem tú oslobodzujúcu detskú úprimnosť, otvorenosť, priamočiarosť a prostorekosť. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu